Ako sme počítali?

Návštevnosť hotelov, penziónov, chát či iných ubytovacích zariadení klesla v roku 2020 o vyše 50 % oproti roku 2019. Kým v roku 2019 na Slovensku oddychom trávilo čas viac než 6,4 milióna domácich aj zahraničných turistov, v roku 2020 ubytovacie zariadenia využilo iba 3,2 milióna ľudí. Pretože tieto čísla zahŕňajú aj obdobie pred vypuknutím pandémie na Slovensku, skutočný dopad na ubytovateľov je ešte výraznejší. Počas prvých troch mesiacov roku 2021 sa na Slovensku ubytovalo menej než 90 000 návštevníkov, čo predstavovalo medziročný pokles o 91 %. Medziročne sa počet domácich návštevníkov za prvý štvrťrok znížil o 89 % a počet cudzincov o 95 %.

Pokles počtu turistov sa podpísal na tržbách reštaurácií aj hotelov. Podľa Štatistického úradu SR stratili podniky v ubytovacom sektore v prvom štvrťroku 2021 až 90 % tržieb v porovnaní s rokom 2019, a rok 2020 bol v porovnaní s rokom 2019 chudobnejší o 46 %.

Prečo je dôležité zabrániť ďalšiemu poklesu a zostať dovolenkovať na Slovensku?

Pretože tak pomôžeme druhým udržať si pracovné miesto.

Turistický sektor na Slovensku predstavuje približne 3 % hrubého domáceho produktu. 

Je tvorený odvetviami služieb ubytovania, stravovania, športu a rekreácie, ale aj umenia či zábavy. Priamo zamestnáva približne 5 % pracujúcich na Slovensku, čo predstavuje až 100 000 Slovákov a Sloveniek. Približne každý 20. zamestnanec teda pracuje v turizme. To ale nie je všetko!

Prepad turistického sektora totiž zasahuje aj ľudí, ktorí pracujú alebo podnikajú v iných, naviazaných odvetviach. Ide predovšetkým o výrobu produktov, ktoré turistický sektor nakupuje a poskytovanie služieb, ktoré využíva.

Naviazanosť medzi jednotlivými odvetviami sa odvíja od medzispotreby, teda hodnoty výrobkov a služieb, ktoré firmy nakupujú ako vstupy pre svoje výrobné procesy. V cestovnom ruchu medzi podobné vstupy patria napríklad nápoje: ubytovacie a stravovacie zariadenia v priemere vytvoria až 44 % medzispotreby nápojov, 14 % medzispotreby potravinárskych produktov a 9 % medzispotreby produktov rybolovu v našej ekonomike.

Naviazanie množstva iných odvetví na turizmus preto znamená, že zmeny, ktoré sa v rámci sektora dejú, nepriamo ovplyvňujú iné sektory. Odliv turistov spôsobený šírením nákazy COVID-19 teda nezasiahol len Slovákov a Slovenky zamestnaných v penziónoch, umeleckých inštitúciách alebo kultúrnych pamiatkach, ale i farmárov, letušky, rybárov, poistné agentky či inštruktorov.

Zníženie dopytu po produktoch a službách v turizme preto znížilo dopyt po produktoch a službách, ktoré sektor pre svoje fungovanie bežne využíva.

Napríklad: recepčný v hoteli na Slovensku nemá koho ubytovať, ak dovolenku doma nikto netrávi. Hotel je potom nútený znížiť počet zamestnancov a recepčného prepustiť, aby sa udržal na nohách. Kvôli nedostatku hostí sa hotel môže rozhodnúť nenakúpiť nápoje či potravinárske výrobky, čím zníži ich medzispotrebu. Zamestnávatelia v naviazaných sektoroch kvôli nižšiemu dopytu opäť môžu byť nútení niekoľko zamestnancov prepustiť. Prepustení zamestnanci z turistického sektora i naviazaných odvetví sú zasa stratou zamestnania nútení minimalizovať svoje výdavky. V rámci šetrenia sa rozhodnú obetovať letnú dovolenku. Dopyt po produktoch a službách turizmu teda opäť klesá, tentokrát ako priamy dôsledok prvotne zníženého dopytu.

V ekonómii jav znásobenia poklesu či nárastu dopytu alebo ponuky nazývame multiplikačný efekt. Inými slovami, pokles dopytu má z dlhodobého hľadiska za následok ešte väčší pokles. Každý stratený 1 000 000 € produkcie cestovného ruchu znamená stratu asi 52 pracovných miest v slovenskej ekonomike. Kvôli náročnosti turizmu na ľudskú prácu je tento multiplikátor jeden z najväčších u nás: z posledných dostupných údajov vyplýva, že podobný multiplikátor zamestnanosti má len vzdelávanie (asi 52 pracovníkov na 1 000 000 €) a s odstupom zdravotníctvo a sociálna práca (asi 39 pracovníkov na 1 000 000 €).

Jedno je však na multiplikátore dobré: rovnako funguje aj opačným smerom!

Pri zvýšení dopytu preto každých 1 000 000 € dokáže zachrániť prácu v priemere 44 Slovákom a Slovenkám z priamych odvetví turizmu a ďalším 8 Slovákom a Slovenkám v naviazaných odvetviach.

Ekonomika sa tak môže uzdraviť.

Naviazanosť odvetví sa neprejavuje iba na zamestnanosti, ale aj na celkovom HDP ekonomiky. Pri výpočtoch sme pracovali s multiplikátorom hodnoty 1,602, ktorá vyplýva z najnovších dát pre sektor ubytovania a stravovania. Znamená to, že za každé 1 euro, ktoré minieme na rekreáciu, získa celková ekonomika 1,6 eura. Naše peniaze sa teda na Slovensku počítajú viackrát! Podobný multiplikátor má automobilová výroba (1,602), o niečo menej telekomunikácie (1,566) či textilná výroba (1,332).

Podľa dát z Eurostatu slovenskí dovolenkári doma minú na turistické atrakcie, návštevu kultúrnych či historických pamiatok a inú rekreáciu len polovicu z toho, čo v zahraničí – a niekedy ešte menej! Voľný čas strávený na Slovensku je nielen o 60 % cennejší, môže byť aj dvakrát lacnejší!

Historické dáta ukazujú, že nárast počtu návštevníkov v slovenských ubytovacích zariadeniach o 100 osôb bol v priemere spojený s nárastom zamestnanosti v slovenskom cestovnom ruchu o 1 pracovné miesto. Trend je rovnaký, či do cestovného ruchu zahrnieme len ubytovanie a stravovanie, alebo či pridáme aj rekreačné a umelecké činnosti. Graf nižšie popisuje tento trend pre obdobie pred pandémiou, pričom sme skombinovali dáta o osobách pracujúcich v cestovnom ruchu z OECD s údajmi o počtoch návštevníkov zo Štatistického úradu SR.

Ak by sa podobný trend podarilo naštartovať aj po kríze, potom každých 100 turistov môže zachrániť 1 pracovné miesto v cestovnom ruchu. Podobný trend ako v počte ľudí pracujúcich v cestovnom ruchu nachádzame aj v objemoch vyplatených miezd (premenná WAGE v databáze OECD STAN). Ak by tento trend zostal zachovaný a podarilo by sa zvýšiť návštevnosť zariadení cestovného ruchu o 1 % oproti hodnotám z roku 2019 (čo predstavuje asi 64 tisíc turistov na základe premennej cr2001rs z dát  Štatistického úradu SR), ročný objem vyplatených miezd by stúpol o približne 9,4 milióna eur v odvetviach ubytovania, stravovania, umenia a rekreácie. Ak by sme počítali iba s ubytovaním a stravovaním, nárast pre cestovný ruch by predstavoval 6,2 milióna eur ročne. A zdravší cestovný ruch zasa vďaka multiplikačnému efektu prospieva celej ekonomike.

A zdravá ekonomika
prospieva nám všetkým!

Starať sa o našu ekonomiku a zdravý rast jej sektorov je v záujme nás všetkých. Pri kríze, akou je tá súčasná, je dôležité minúť zarobené peniaze doma a zabezpečiť tak naštartovanie mechanizmov, ktoré nám znásobením efektov investície zasa vrátia.

Nemali by sme však zabúdať, že multiplikačné efekty nefungujú len v ekonomike. Aj keď sa pandemická situácia postupne zlepšuje, zvýšený pohyb spojený s cestovaním môže priaznivý trend zvrátiť. Dovolenkou na Slovensku sa vyhneme riziku nákazy a karanténe, ktorá nás môže čakať po návrate z niektorých krajín, a ochránime zdravie všetkých okolo nás.

Môžeme sa vďaka nej stať jednými z tých, ktorí svojimi rozhodnutiami udržiavajú Slovensko zdravé. Poďme spoločne zdraviť Slovensko!